Zloženie vôní - parfuméria Parfem-kozmetika.sk

Abelmošusové semeno: Olej je lisovaný zo semien abelmošusového kra. Vzhľadom k tomu, že svojou vôňou pripomína ambru je často používaný ako jej náhrada.
Afrikán(Aksamitník): Afrikán má zelené listy a zlaté kvety umiestnené na vrchole stonky. Poskytuje silne aromatický výťažok s korenenými bylinnými tónmi.
Ambra: Po dlhú dobu mala ambra priezvisko "čierne morské zlato". Voskovitá a lepkavá hmota sa vyskytovala v tropických oceánoch. Tieto na hladine sa vznášajúce útvary boli nestrávené zbytky potravy vyvrhnuté z veľrybieho žalúdka a predstavovali jeden z najlepších stabilizátorov používaných pre parfumy. Pred použitím sa musí nechať aspoň tri roky odležať. V dnešnej dobe sa ambra vyrába v laboratóriách synteticky.
Ambrette: Ibiškovec pižmový- slezovitá ročná rastlina, so srdcovými listami a červeno-žltými kvetmi. Domov rastliny je Egypt a Južná Amerika. Semeno rastliny obsahuje eterický olej, ktorý sa predáva pod názvom semeno pižmové. Používal sa v parfumérii namiesto drahého pižma, v medicíne na útíšenie kŕčovitých bolestí a proti uštipnutiu hadom. V dnešnej dobe sa výraba v laboratóriách synteticky.
Ambrit: Ide o pôvodne anglický výraz pre jantár, jednu z najstarších fosílnych živíc. Dymový, terénom ľahko voniaci ambrit sa používa k výrobe ušľachtilejších parfémov.
Ananás: Na výrobu sa používajú plody. Domovská krajina ananásu je východná India. Na výrobu parfému sa používajú len zrelé plody, pretože výťažok z prezretých alebo nedozretých ananásov nie je tak aromatický.
Angelika: Olej z koreňa angeliky, ktorá sa pestuje vo Francúzsku, Belgicku a Nemecku. Vonia pižmovo s koreneným zeleným nádychom.
Aníz: Éterický olej sa získava z plodov a listov malého, večne zeleného aromatického anízového kra.
Aldehyd: Dôležitá skupina veľmi silných chemikálií, zväčša derivátov alkoholu, ktoré sa používajú pri tvorbe moderných voňavých zmesí. Aldehydy napomáhajú uvoľňovaniu vôní určitých rastlín, majú vlastné arómy a obohacujú, prípadne zosilňujú vôňu.

B

Balzam: Balzan je živicový výlučok z určitých stromov a krov. V modernej parfumérii sa používa najmä peruánsky balzam, toluánsky balzam, kopainový balzam, ako aj styrax. Všetky majú vôňu podobnú vanilke.

Benzoin: Benzoin je balzamová živica z tropického styraxového stromu používaná ako stabilizátor vyznačujúci sa kakaovitou sladkosťou. Pochádza z Thajska, Vietnamu a Laosu.
Bergamotka: Prenikavo voňajúca silica získaná lisovaním z dozrievajúceho nejedlého plodu veľkosti veľkého pomaranča a tvaru citróna. Tento ker rastie takmer výhradne v južnej časti talianskej Kalábrie. Svieža citrusová vôňa bergamotky je dôležitou zložkou rady jemných parfumov. Je rovnako považovaná za vynikajúci stabilizátor.
Bobrovina, bobrie pižmo: Pôvodne bola látka získavaná z perineálnych žliaz bobra. Nahorklá, silno páchnuca látka má vynikajúce stabilizačné vlastnosti. Po prvý raz ho použili arabskí voňavkári v 9. storočí n.l. V modernom voňavkárskom priemysle sa aróma bobrieho pižma vrátane všetkých jeho charakteristických rysov pripravuje syntetickou cestou.
Bulharská ruža: Kvetina pestovaná v bulharskom Údolí ruží na úpätí vysokých horských štítov poskytuje najjemnejšiu ružovú vôňu na svete. K získaniu jednej libry vonného oleja je potrebných približne 4000 okvetných lístkov ruže. Jediná kvapka tohto vzácneho oleja je schopná z vône urobiť nezabudnuteľný vnem.

C

Cédrová silica: Získava sa destiláciou z amerického alebo marockého cédru. Často sa používa ako základ pre parfum a pánske kolínske vody. Vyznačuje sa drevnatým a vytrvalým podtónom.
Cibet: Hustá, žltkastá látka s prenikavým, silným až nepríjemným zápachom, ktorá sa pôvodne získavala z vaku umiesteného blízko pohlavného ústroja v tele africkej cibetky. V zriedenej podobe má cibet animálnu vôňu, podobne ako pižmo pripomínajúcu kožu a pôsobí zvodne. Je dôležitou súčasťou ťažkých orientálnych vôní. Dnes dokáže úplne všetky vnímané nóty spojené s cibetom nahradiť synteticky pripravovaná látka kvôli ochrane zvierat.
Cistus: nazývaný aj ledanon. Výťažok sladkej vône sa získava v kvapôčkach spod listov citrusových rastlín na Strednom východe. Má v parfuméri dôležitú úlohu, jeho vôňa pripomína ambru a je vzácnym ustaľovačom.
Citrónová tráva: Tráva je pôvodne rastúca na Východoindickom súostroví, na Madagaskare a v Brazílii. Pestuje sa prevažne pre medicínske účely a ako korenie. Silica sa z nej získava destiláciou v pare alebo vo vode. Citrusová, trpká vôňa oleja má osviežujúce účinky.
Citrónová silica: Silica vylisovaná z kôry takmer zrelých plodov rastúcich na jednom zvláštnom druhu citrónovníka. Citrónová silica je osviežujúca, mierne ostrá a používa sa ako vrchná nóta v celej rade parfumov.
Citrus: Silica z citrónu, bergamotky, limetky, tangeríny a kvetov pomarančovníkov je typická svojou osviežujúcou nahorklou vôňou. Citrusy vydávajú ostrý, čistý odér a možno ho pridávať do vonných zmesí pre vrchnú nótu. Z tisíc plodov sa získa asi pol litra oleja.
Costus: Esencia z koreňa rastliny podobnej sedmokráske prepožičiava orientálnym zmesiam hrejivosť. Obsahuje zelené a fialkovité akcenty.

Č

Čistý výťažok z kosatca (Orris Absolute): Čistý výťažok z kosatca (Orris Absolute) sa získava z olúpaných, usušených a rozdrvených korienkov kosatca. Je jednou z najdrahších prírodných surovín pri príprave parfumov. Jeho vôňa je olejovitá a drevnatá so sladkými, ovocnými a kvetinovými podtónmi.

D

Dubový mach: Stabilizátor získavaný z vonného lišajníka rastúceho na duboch a ďalších stromoch v južnej Európe (územie bývalej Juhoslávie), Toskánsku a južnom Francúzsku. Často sa používa do ťažkých buketov a parfumom dodáva zemitú nótu a má zároveň ukľudnujúce účinky.
Dubový lišajník: Lišajník, ktorý sa odoberá z duba, zo smreka a iných stromov v horských oblastiach Európy a severnej Afriky. Jeho zemitá, drevistá a pižmová vôňa sa znásobuje vhodným uskladnením. Správne namiešaný a ako dobrý ustaľovač sa vyskytuje v tretine súčasných jemných vôňach.

E

Eukalyptovník: Silica z listov eukalyptovníka po sebe zanecháva silnú, bylinnú, gáfrovú stopu. Tento strom je pôvodom z Tasmánie a v súčasnosti je pestovaný najmä v Španielsku, Portugalsku a Austrálii.

F

Fialka: Vylúhovanie fialkových silíc je obtiažne a nesmierne nákladné, pretože z jedného celého akru drobných kvietkov pestovaných v chladnom tieni olivovníkov a citrusových stromov južného Francúzska sa získa len pár voňavých kvapiek. Aromatické preparáty umožňujú, aby sa z tejto krásnej vône tešili všetci.
Fialkový list: Silica z listov fialky je vzácna pre svoje uhorkovo zelené a korenené bylinné aróma so stopami fialky a kosatca. Produkciou týchto listov sa preslávila talianska Parma.
Frangipani: Nádherná rastlina, ktorej originálne meno je Plumeria. Jej domovinou je India, ale je už rozšírené po celom svete. Môžete ju násť vo veľkom množstve v Afrike a Karibiku. Z kvetov, ktoré šíria príjemnú vôňu sa vyrába éterický olej. Experti na vône ho radia medzi raritu.Meno frangipani dostala podľa legendy z obdobia stredoveku, kedy parfumér z rodiny Frangipani vytvoril z tejto rastliny nový parfém.

G

Galbanum: Korene galbanového kra pestovaného v Sýrii a Turecku obsahujú živicu žlto hnedého sfarbenia. Dáva príjemnú aromatickú, po listoch a zeleni, voňajúcu jemnú balzamovitú prchavú silicu.
Gardénia: Biely kvet s ťažkou a silnou sladkou vôňou.

H

Harmanček: Harmančekový výťažok sa získava z medovo voňajúcej rastliny, harmančeka. Vonia čisto a jemne.
Heliotrop: Kvety nízkej rastliny otočníka (Heliotropium peruvianum), ktoré majú sýto sladkú vanilkovú vôňu. Výroba heliotropovej vône je doteraz tajomstvom francúzskych voňavkárov.
Hyacint: Modro, bielo, ružovo či nafialovo kvitnúca cibuľovina rastie divoko v olivových hájoch v okolí Grasse. Kvet hyacintu okolo seba šíri jemnú vôňu hneď ako sa na stonke rozvinie prvý kvietok. Po zriedení získava hyacintová silica hladkú, sladkú, ale pritom silnú vôňu.

J

Jalovec: Výťažok je produktom plodu stále zeleného jalovcového kra alebo stromu. Vonia príjemne a aromaticky.
Jantár: Je jednou z najstarších fosílnych živíc (nezamieňať s ambrou!). Po spracovaní je výsledkom lepkavá, medovitá hmota, ktorej dymový, smolový odér je ideálny pre "kožené základy". Ak je výraz použitý v popise, tak označuje vône, ktoré sú dramatické, teplé a púdrovité."
Jazmín: Nežné biele kvety, z ktorých sa získava jeden z najdôležitejších éterických olejov. Aj to najmenšie množstvo tohto silne voňajúceho oleja dodá jemným vôňam hladkosť a energiu. Dodá im vlastnosti, ktoré sú pre ne významné. Jedna libra jazmínového výťažku stojí - v závislosti od trhu - niekoľko tisíc dolárov. Jazmín sa pestuje vo Francúzsku a existuje ho okolo 200 druhov. Jeho skutočnou kolískou je Egypt, Alžírsko a Taliansko. Jazmínové kvety sa zbierajú ručne a pred svitaním, inak totiž stratia až 20% svojej vône. Na výrobu 2 libier oleja je potrebných 12 000 libier týchto pôvabných bielych kvietkov.

K

Kadidlo: Živica z malých drevín rastúcich v južnej Arábii a v Somálsku. Už v staroveku bola dôležitou zložkou kadidiel .Pri pálení vydáva korenené aróma.
Kardamón: Vonná silica sa získava z kardamónu destiláciou. Kardamón je rastlina podobná zázvoru. Zanecháva po sebe prenikavú kvetinovú stopu. Po šafrane je kardamón najdrahším korením.
Karafiát: Táto kvetina vydáva korenené a zmyselné aróma.
Klinček: Klinčeková silica a čistý výťažok sú získavané zo sušených kvetinových púčikov štíhleho tropického stromu, klinčekovníka, rastúceho v Moluccasu. Pestovanie klinčekovníka má tradíciu aspoň dvetisíc rokov. Tvorca vône používa esencie z klinčekových púčikov kvôli sladko korenenej nóte, ktorú vôňam táto surovina dodáva.
Konvalinka: Odér veľmi voňavých zvončekovitých bielych kvietkov už odpradávna okúzľuje tvorcov vôní mnohých zemí. Jedinečná aróma je prenikavá a drevnatá, sladká. V minulosti sa táto vôňa dala získať iba namáčaním kvetín do sladko voňavých olejov. V súčastnosti sa extrahuje ako konkrétna alebo absolútna silica.Pridaním syntetickej látky sa vytvorí najkrajšia známa konvalinková vôňa.
Korenie: Silica je destilovaná z červených bobulí východoindického tropického popínavého kra s aromatickými listami. Vôňa je ostrá a korenistá.
Koriander: Silica z byliny nazývanej koriander, patriacej do rovnakej čeľadi ako petržlen, je cenená pre svoju korenenú arómu.
Kosatec florentský: Olej maslovej farby s vôňou pripomínajúcou fialky. Extrahuje sa z pakoriekov určitých druhov kosatca potom, ako sa nechali dva roky odležať. Má mimoriadku scchopnosť zosiľňovať iné vône.
Koža: Sladký živočíšny odér pripomínajúci dym má tiež svoje miesto vo výbere tvorcov parfumov. Je hrejivá a vytrvalá.
Kumarin: Prirodzená súčasť väčšiny rastlín, nachádza sa v marinke alebo v tonkových bôboch. Dodáva typickú vôňu sušiacemu sa senu. Ide o sladkú, korenistú vôňu so stopou vanilky a marinky. Kumarín sa dá vyrábať aj synteticky.

L

Labdánum: Labdánum je mäkký, tmavý, horko voňajúci prírodný balzam získavaný z kra devätorníka (angl. rock-rose). Parfumu dodáva koženú nótu.
Lesná vôňa: Esencia pripomínajúca arómu čerstvo narezaného dreva a koreňov sušených na slnku. Tvorca parfumov docieli drevnatý účinok pomocou takých prísad, ako sú santalové drevo a vetiver.
Levanduľa: Dlho rastúca, stále zelená rastlina so svetlofialovými kvetmi, ktorej rodným krajom sú krajiny okolo Stredozemného mora. Vrcholky kvetov a stopky sú destilované v pare, čím sa z nich získa svetlá a sladko voňajúca silica. Najviac používaná levanduľa pochádza z južného Francúzska. Francúzsko kedysi dopestovalo takmer 5000 ton kvetov oleja. Jeden aker vynesie okolo 7 litrov oleja.
Liči: Výťažok poskytovaný semenami šupinatého, do tvrdej šupky ukrytého oválneho plodu, sa vyznačuje sladkým, ovocným charakterom. Strom rovnakého mena je pôvodom z Číny.
Lišajníkový ker: V USA znamená lišajníkový ker a dubový lišajník to isté. V európskej parfumérii lišajníkový ker označuje lišajník, ktorý sa vyskytuje na niektorých smrekoch a boroviciach, odkiaľ sa extrahuje živica so silnou arómou pripomínajúcou decht. Používa sa najmä rpi parfumoch fogere a chypre a je dobrým ustaľovačom.
Lotos: Sladká, ovocná, ľahko anýzová vôňa východoázijskej vodnej rastliny prepožičiava parfémom nasladlý tón.

M

Magnólia: Sladko a veľmi silno voňajúce kvety sú pri poskytovaní svojho vonného výťažku značne skúpe. Táto esencia sa často pripravuje zmiešaním ruže, jazmínu, neroliovej silice a ylang-ylangu s aromatickými preparátmi.
Mach: Odér pripomína aromatické lišajníky a machovité porasty pôvodne rastúce na dube a ďalších stromoch. Navodzuje atmosféru hlbokých lesov. Pretože celkový odér machov možno jednotlivo definovať, každá silica sa vyznačuje svojou vlastnou špecifickou vôňou.
Mandarínka: Silica z mandarínkovej kôry. Výrazný a sladko voňajúci výťažok sa veľmi často používa do kolínskych vôd.
Mango: Aromatická, jemná, ovocná a pižmová vôňa čerstvého plodu je tvorcami parfumov napodobňovaná.
Marinka voňavá: Silno aromatická silica sa získava zo sladko voňajúcej byliny pôvodom zo strednej Európy.
Májová ruža: Silný ružový čistý výťažok z tejto ruže, ktorá sa pestuje hlavne v Maroku, je veľmi dôležitou surovinou pre výrobu parfumov. Bohatá, vytrvalá vôňa májovej ruže zaobaľuje a zdôrazňuje celú radu vonných kompozícií.
Mäta: Povzbudzujúca, osviežujúca rastlinná silica je získavaná vylúhovaním zo stonky a aromatického lístia plazivej mäty. Obsahuje mentol.
Mimóza: Zelený kvetinový výťažok získavaný z kvetov a stoniek stromčekovitej mimózy. Vonia hladko a sladko.
Mošus (Pižmo): Látka s veľmi silným odérom bola pôvodne získavaná z podkožného vaku samca pižmového srnca žijúceho v Strednej Ázii. Vďaka povesti, že pižmo má afrodiziakálne účinky, sa používa v celej rade výrobkov. V parfumérii zaobľuje vôňu tým, že jej dodáva mäkké, zmyselné a prenikavé tóny. Často je tiež pripravovaný syntetickou cestou.
Muškátový oriešok: Je to semeno nachádzajúce sa v plode muškátovníka pravého. Ten rastie v mnohých tropických regiónoch. Výnimočne príjemná, korenistá vôňa je často používaná v pánskych parfumoch.
Myrha (Myrtha): Jedna z najstarších vonných prísad na svete. Bola používaná už roku 2000 pred n.l. Je to žltohnedá aromatická živica, ktorá sa získava zo stromu čechrice voňavej, rastúceho vo východnej Afrike a Arábii. Myrha sa vyznačuje veľmi jemnou, prirodzene teplou, balzamovou arómou.

N

Narcis: Narcis je veľmi voňavý žltý a biely kvet, ktorý vydáva intenzívny korenistý, zemitý a slamovo sladký odér. Malé množstvo sa často používa k zaobleniu kvetinových vonných kompozícií. Pochádza z Perzie, odkiaľ bola táto kvetina po trase "hodvábnej cesty" prinesená v ôsmom storočí do Číny.
Neroliová silica: Destilát pripravovaný z pomarančových kvetov horkého pomarančovníka, ktorý priviezli na Pyrenejský poloostrov v 12. storočí. Názov má podľa talianského princa zo 16. storočia. Jeho manželka si týmto olejom voňavkovala kúpeľ a rukavice. V nerolovej vôni sa spája korenistá aróma so sladkastými a kvetinovými odtienkami.

O

Oliban: Živica zo stromu rastúceho v Arabskom svete a južnej Afrike. Používa sa najčastejšie v orientálnych zmesiach a je známa najmä svojimi výnimočnými fixačnými vlastnosťami. Jej odér je korenistý a balzamovitý, podobá sa kadidlu.
Opoponax: Táto rastlina patrí do rodiny balzamovnikovitých, hovorí sa jej tiež sladká myrha. Jej vôňa sa vyznačuje korenisto-sladkými komponentami.
Orgován: Vzhľadom k tomu, že výťažok z rastlinných častí orgovánu či jeho kvetov nezodpovedá presne jeho známemu aróma, tvorcovia parfumov si túto typickú vôňu pripravujú sami. Získavajú ju zmiešaním jazmínu, ylang-ylangu, neroliovej silice a vanilky.
Osmanthus: Pripravuje sa z kvetov stromu osmanthus, ktorý rastie v Japonsku, Číne a v juhovýchodnej Ázii. Má kvetinovú vôňu s nádychom slivky a hroznového vína.
Otočník: Esencia sa získava vylúhovaním z kra otočníka peruánskeho s drobnými zhlukmi jasne červených alebo bielych kvietkov. Vôňa je kvetinová s mandľovým nádychom.

P

Pačuli: Silica sa získava z listov pestovaných v Indii, Malajzii na Sumatre a v Južnej Amerike. V Európe si ju všimli už v 19. storočí. Indickí obchodníci tu dovážali šály navoňané týmto olejom, ktoré sa stali mimoriadne obľúbené.Pačuli je skvelým stabilizátorom a parfumovým zmesiam dodáva exotickú nótu. Často je dôležitou zložkou orientálnych zmesí. V posledných rokoch sa pačuli stalo vôňou samo o sebe. Obvykle sa používa v kombinácii s vetiverom. V nespracovanom stave vydáva kvet pačuli odér pripomínajúci vlhké drevo a hrdzavé železo. Éterický olej má tmavooranžovú farbu a vonia sladko, bylinne, korenisto a po balzame z dreva. Aróma pôsobí zmyselným, erotizujúcim a uvoľňujúcim dojmom.
Pelargónia: Pestuje sa na juhu Francúzska, v Španielsku, Rusku, severnej Afrike a Egypte. Silica z listov a stoniek pelargónie je jednou z najvýznamnejších silíc používaných do jemných parfumov. Vonným zmesiam dodáva silica z pelargónie sladko ružový odér a dobre ladí s ružou či orientálnymi nótami. Vnáša do zmesi bohatosť a robustnosť. Tejto silice sa každoročne vyprodukuje asi 200 000 libier.
Peruánsky balzám(Perubalzám): Esencia získaná z kôry stromu, ktorý rastie v Južnej a Strednej Amerike. Smernica Európnskej Únie z roku 2005 používanie peruánskeko balzámu pre kozmetické účely zakázala kvôli výskytom kontaktých alergií. Od tejto doby sa ako náhrada používa olej získaný destiláciou tejto látky. Vyznačuje sa plným balzámovým aroma pripomínajúcim vanilku s ľahkými dymovými podtónami.
Petitgrain(Petitgrena): Silica destilovaná z listov a prútikov horkého pomarančovníka prepožičiava kolínskym a toaletným vodám zrelú nótu. Často sa používa v kombinácii s citrónom a pomarančom. Napriek tomu, že rastie v západoindickom súostroví a v Paraguayi, najlepšia surovina sa pestuje v južnom Francúzsku.
Pižmo (Mošus): Látka s veľmi silným odérom bola pôvodne získavaná z podkožného vaku samca pižmového srnca žijúceho v Strednej Ázii. Vďaka povesti, že pižmo má afrodiziakálne účinky, sa používa v celej rade výrobkov. V parfumérii zaobľuje vôňu tým, že jej dodáva mäkké, zmyselné a prenikavé tóny. Často je tiež pripravovaný syntetickou cestou.
Pomarančová silica: Je lisovaná z kôry horkých i sladkých pomarančov.
Pomarančový kvet: Klasická vôňa pomarančového kvetu bola objavená v Číne arabskými obchodníkmi a bola považovaná za symbol plodnosti v manželstve. Ker rastie v slnečnej klíme Floridy, Kalifornie, Sicílie a Španielska a výťažok z nežných kvetov sa vyznačuje zvlášť plnou, lahodnou nótou.

R

Ruža: Je to najdôležitejšia rastlina v parfumérii od najstarších čias. Ruža stolistá, ľudovo maliarova ruža, ako aj ruža májová, sa pestovali pre potreby parfumérie vo Francúzsku a dnes sa šľachtia aj mnohé ďalšie druhy. V meste Grasse vo Francúzsku sa vypestuje 300 000 kilogramov kvetov ruže.V Bulharsku sa pestujú veľké možstvá damascénskej ruže, ktorá vznikla krížením ruže mošusovej a ruže keltskej. Vo veľkom sa ruža pestuje aj v Egypte, Maroku, Moldavsku, na Kaukaze, na Kryme, Turecku, v Gruzínsku a Indii. Voňavkári identifikovali 17 rôznych vôní ruže. Veľmi náročný je zber kvetov, ktorý trvá od 20. mája do polovice júna. Kvety sa zberajú zavčas ráno medzi 4. a 9. hodinou, maximálne do 11 hodiny, pretože silnejšie slnečné žiarenie by z kvetov vysušilo drahocenné oleje. Najlepší zberači denne nazbierajú asi 40 kg kvetov.Takmer 10 kilogramov ruží je potrebných na destiláciu 1 gramu ružového oleja a výťažok čírej látky z ruží je iba okolo 0,03%. Najmenej 75% všetkých hodnotných voňaviek obsahuje ružový olej.
Ružové drevo: Olej s vôňou ruže sa získava z dreva oleadrovníkov. Domovinou oleandru je Južná Amerika. Kvetinová,korenisto sladká základová vôňa ružového dreva býva napríklad v kolínskej vode.

S

Santalové drevo: Silica sa destiluje z rozdrveného kmeňa a koreňov malého stromu pestovaného v Indii a Austrálii. V Indii sú tieto stromy štátom chránené a je zakázané ich rúbať, či už na súkromných pozemkoch či pozemkoch patriacich cirkvi skôr, ako strom dosiahne vek 30 rokov. Už okolo roku 500 pred n.l. bolo santalové drevo používané pri náboženských rituáloch. V súčasnosti je ešte stále súčasťou týchto ceremoniálov v Indii a Číne. Santalové drevo v sebe skrýva drevitú, balzamovitú nótu a veľkú hodnotu má aj ako stabilizátor.
Silica z ružového dreva: Výdatná silica zo stromu rastúceho v Južnej Amerike sa používa v aromatických zmesiach, predovšetkým v ružových kompozíciách. Zo silice z ružového dreva sa izoluje výťažok pripomínajúci levanduľu, ktorý sa vyskytuje i u mnohých iných rastlín.
Styrax benzoový (Benjamin): Aromatická krovina vydáva korenistú vôňu a získavajú sa z nej tri vonné oleje: z plodov je to olej s ostrou gáfrovou vôňou, listy vôňou pripomínajú levanduľu a kôra a prútiky poskytujú olej voňajúci po dráči (angl. wintergreen).

Š

Šalvia: Svieža, korenená vôňa je získavaná zo stále zelenej šalvie so zelenými listami, v lete kvitnúcej fialovomodrými kvietkami.
Škorica: Škoricová silica sa derivuje z vysoko aromatickej kôry a listov vavrínovitého kra. Predstavuje jednu z najstarších prísad používanú v parfumoch a je typická svojou jedinečnou príjemnou vôňou.

T

Tabak: Suché a machovo-balzamovité esencie používané v pánskych vôňach pripomínajú sušený spracovaný tabak. Výrobcovia vôní používajú výťažok z pravého tabaku, ale môžu ho nahradiť aj nótami arómy chemického pôvodu.
Taragón: Zelenkasté kvety a úzke listy kríčku taragón poskytujú horkosladkú korenenú esenciu s anízovými podtónmi.
Tiara: Silne voňajúci biely kvet má domov na Tahiti a je príbuzný gardénii. Jeho vôňa je sladká, svieža a prenikavá, s ľahko zelenou nótou.
Tonkové semeno: Semená juhoamerického stromu silovoňa obecného sa namáčajú do rumu a potom sušia. V priebehu tohto procesu sa na ich povrchu usadia biele kryštáliky. Po ich spracovaní je získaný čistý výťažok. Vonia teplo, sladko, po vanilke.
Tuberóza: Je členom čeľade ľaliovitých. Kvet tuberózy má vôňu, ktorá je pre túto čeľaď atypická. Keď sa pridá do vonnej zmesi, obohacuje ju a dodáva jej hĺbku. Silica sa obvykle získava cestou napúšťania vonnou esenciou. Patrí k najdrahším éterickým olejom a vyzdvihne nóty gardénie, narcisu a hyacintu.

V

Vanilka: Plod alebo semená popínavej vstavačovitej rastliny pochádzajúcej z Madagaskaru a poskytujúcej esenciu, ktorá celej rade sladko kvetinových alebo jantárových bází dodáva plnosť a hĺbku. Vytrvalosť vône vanilky je vynikajúca. Patrí medzi najpoužívanejšie vône v parfumárstve.
Verbena: Parou sa destiluje z litrov verbeny. Žltkastá tekutina, ktorá sa takto získa je cenným produktom a má povzbudzujúco-korenenú, sviežu vôňu. Používa sa na zdôraznenie a zvýraznenie vonných zmesí.
Vetiver: Tráva s ťažkými vláknitými koreňmi rastie v teplých klimatických podmienkach Haiti, ostrovu Réunion a v Indii. Destiláciou sa z nej získava hustý olej. Odér pripomína vôňu vlhkej pôdy a koreňov so silným drevnatým podtónom. Vetiver, ktorý je skvelým stabilizátorom, prepožičiava vonným zmesiam suchý temperamentný tón.

Y

Ylang-Ylang: Doslova sa prekladá ako "kvety kvetov". Kvet stromu ylang-ylang, ktorý môže dorásť až do výšky 60 stôp, sa vyskytuje na Madagaskare a na Filipínach. Kvety sú zelenožlté s červeným stredom a rastú v zhlukoch po troch až štyroch. Silica získavaná z kvetov je silná, sladká a trochu balzamovitá. Orientálnym typom parfumov dodáva "prvý dojem". Ylang-ylang zmäkčuje a zaobľuje silné nóty vo vonnej kompozícii a dobre ladí s jazmínom a fialkou. Destilácia jednej várky trvá 24 hodín.
Yuzu: Yuzu je japonský citrus. Jeho horká, suchá aróma pripomína grapefruit a je vysokej kvality.Veľmi sa hodí do iných citrusových olejov, pretože predlžuje ich krátko trvajúcu vôňu.

Z

Zázvor: Drevnatá, teplá, korenená vôňa sa získava zo zázvorovníka.
Zimolez: Známa popínavá rastlina s drobnými, silne voňavými kvetmi. Zimolezová esencia sa väčšinou môže reprodukovať zložením z niekoľkých rôznych kvetinových vôní prírodného pôvodu alebo z aromatických preparátov.

Ž

Živica: Živicové výrobky zo stromov a rastlín sa často používajú ako stabilizátory.